Napísali o nás

Keď do tréningov vložíme súťaživosť, deti bavia aj drepy, hovorí predseda Športového klubu Modra

VZDELANIEVeci za ktoré som vďačný19. júna 2020, Autor: Simona Lichá, Foto: archív Športového klubu Modra

Športový klub v Modre sa už niekoľko rokov snaží o to, aby bol šport prirodzenou súčasťou voľného času detí. Rozvíjajú u detí nielen pohybové nadanie a lásku k športovým aktivitám, ale tiež zdravé fungovanie v kolektíve. S predsedom športového klubu Petrom Holekšim sme sa rozprávali o vzťahu dnešných detí k športu, tréningoch, ale aj podpore detí zo sociálne slabších rodín.

Keď Peter Holekši spoluzakladal Športový klub v Modre, motivovala ho predovšetkým vlastná skúsenosť. "Už odmalička som sa venoval športu, či už ako každé dieťa našej generácie som hral hokej na rybníku alebo futbal na ihrisku medzi bytovkami. Deväť rokov som hrával aktívne hádzanú za našu Modru. Keď sa nám narodili deti, spolu s manželkou sme začali pre ne hľadať vhodný krúžok a voľba padla na florbal. Keďže som mal k športu blízko, trénerom som navrhol, že im budem vypomáhať," vysvetľuje Peter Holekši.

Klub vznikol v roku 2017 ako občianske združenie a už od začiatku mali mnoho plánov, ktoré chceli postupne realizovať. "Chceli sme založiť klub, z ktorého by sme poctivou prácou vybudovali špičkový klub, ktorý by bol transparentný, vierohodný a zaujímavý aj pre našich partnerov a sponzorov, s ktorými by sme s hrdosťou reprezentovali naše mesto," hovorí Peter Holekši.

Deti baví na tréningoch striedať aktivity

V športovom klube sa venujú prioritne florbalu, ale zároveň sa snažia o to, aby boli tréningy pestré. Pripravovali deti aj na školský turnaj v prehadzovanej, vybíjanej či futbale. "Na každom tréningu vymýšľame rôzne vedľajšie aktivity, aby tréningy neboli monotónne. Deti sa naháňajú, hráme futbal s florbalovou loptičkou, basketbal alebo pripravujeme prekážkové dráhy. Deti najviac baví striedať aktivity a robiť rôzne činnosti. Keď do toho vložíme súťaživosť, baví ich všetko, aj keby to boli len drepy," hovorí s úsmevom predseda klubu.

Tréningy vedú štyria tréneri, traja sa venujú florbalu a športovému rozvoju detí, štvrtá členka - trénerka sa venuje fyzickej príprave zameranej na spevnenie celého tela. "Momentálne náš kub navštevuje pravidelne okolo 100 detí od 4,5 roku až do 16 rokov. Vekovú hranicu však nemáme, každé dieťa je iné. Najčastejšie k nám prídu prváci, vo veku 6-7 rokov sa už vedia sústrediť na učenie techniky. Mali sme však aj šikovné 4 ročné deti, ale v tom prípade je lepšie, keď je v skupine maximálne päť hráčov, pretože pri väčšom počte je ich ťažšie ustrážiť," hovorí zo skúsenosti.

Ak dieťa šport zaujme, zavolá aj ďalších kamarátov

Predseda športového klubu hovorí, že záujem detí je veľký, ale stále by mohol byť väčší. "Vždy máme radosť z nového hráča/hráčky, či už prídu na jeden alebo dva tréningy, alebo k nám začnú chodiť pravidelne," hovorí.

Deti do klubu v mnohých prípadoch privedú rodičia, ale často aj spolužiaci. "Niekedy rodičia hľadajú krúžok pre dieťa a zavítajú k nám, častejšie však privedie hráč iné dieťa pozrieť sa na tréning. To je tiež naše zrkadlo. Keď sú tréningy zaujímavé, tak hráči privedú aj ďalších kamarátov. Ak by dieťa chodilo na tréningy z donútenia, tak by kamaráta nevolalo tam, kde samo nechce byť," vysvetľuje Holekši.

Prečítajte si tiežVzťah k zvieratám sa deti učia najmä od rodičov. Empatia je základ, hovorí Natália Babicová zo Zvieracieho ombudsmana

Pozitívny a láskavý vzťah k zvieratám nie je, žiaľ, pre všetkých samozrejmosť. Dôkazom sú stovky týraných zvierat, ktoré končia v útulkoch po celom Slovensku. Zvierací ombudsman vznikol ako skupina ľudí, ktorým život opustených zvierat nebol ľahostajný. Dnes spája útulky a združenia po celom Slovensku a verí, že práve vzdelávanie najmladšej generácie je cesta, ako násilie na živých tvoroch v budúcnosti zastaviť.

Pocit, že niekam patria

Záleží im na tom, aby deti boli motivované k športu prirodzene samé. "Jedným z našich cieľov je, aby sa k nám deti tešili na každý tréning a aby na konci tréningu nechceli ísť domov. Chceme sa im venovať individuálne, ale tiež kladieme dôraz na to, aby sa naučili fungovať v kolektíve. Chceme pre deti vytvárať klubovú rodinu. Záleží nám na tom, aby pociťovali klubovú hrdosť a aby mali pocit, že niekam patria," hovorí.

Tréner Holekši si uvedomuje, že šport nie je dnes pre mnohé deti taký prirodzený, ako to bolo pred digitálnou dobou. "Čoraz viac detí nerobí žiaden šport. Sedia doma a hrajú sa na mobiloch a tabletoch. Chceme urobiť všetko preto, aby sme to v našom meste Modra a okolí zvrátili," vysvetľuje.

Radosť z tréningov je najdôležitejšia

Spoločne sa tešia aj z výsledkov, ktoré tréningy postupne prinášajú. "Je to zrkadlo našej práce. Vždy nás poteší každé pekné umiestnenie na turnaji, v súťažiach, ako aj nominácia našich hráčok do reprezentačných výberov. Najdôležitejšie je však to, aby to deti tešilo a aby na tréningy nechodili z donútenia rodičov so slovami ,keď sme zaplatili, tak musíš.." vysvetľuje Holekši.

Chcú, aby bol šport prirodzenou súčasťou voľného času detí. Spolupracujú so základnými školami a škôlkami v Modre a blízkom okolí. "V tomto roku sme spustili projekt, v rámci ktorého ukazujeme deťom v škôlkach, čo je florbal, ako držať hokejku a pod. Do budúcna chceme usporiadať medzi škôlkami aj menšie zápasy," hovorí.

Deťom stačí športový úbor, všetko ostatné im zapozičajú

V klube si uvedomujú, že nie všetky rodiny majú možnosť dieťa v športe podporovať. Snažia sa preto deťom zo sociálne slabších rodín pomáhať. "Na tréning stačí dieťaťu športový úbor, ktorý nosí do školy, všetko ďalšie ako hokejku, dres a loptičku mu my zapožičiame," vysvetľuje.

Členstvo v klube predstavuje mesačne 5 eur, ak však vidia, že je to pre rodiča veľa, platiť nemusí. "Našťastie máme v našom okruhu veľmi veľa správnych ľudí, ktorí nám radi prispejú či pri kúpe dresov, rôznych odmien pre deti alebo poskytnú financie na chod klubu podobne ako Nadácia VÚB, ktorá nám vďaka jednému z našich trénerov poskytla zamestnanecký grant, za čo sme im veľmi vďační. Taktiež nám pomáha aj mesto Modra príspevkom na šport. Zapájame sa aj do rôznych projektov, kde môžeme získať nejaké financie," približuje Peter Holekši.

Počas pandémie cvičili doma, neskôr na čerstvom vzduchu

Aj aktivity klubu ovplyvnila do veľkej miery pandémia. V športovom nadšení však nepoľavili. "Deti sme motivovali, aby cvičili doma. Natáčali sa pri tom, z čoho vzniklo aj zaujímavé video. Neskôr sme po uvoľnení prvých opatrení začali trénovať na umelej tráve na školskom dvore Základnej školy Vajanského v Modre. Nazvali sme to Street Floorball. Nabralo to nové rozmery, zrazu sa k nám začali pridávať aj deti, ktoré by na tréningy asi nikdy neprišli. Požičali sme im hokejky, boli sme na vzduchu, slnku, rodičia mohli sledovať ich rozvoj a schopnosti," hovorí.

Plány spojené so súťažami museli zmeniť alebo ich presunúť do budúcna. "Plánovali sme ísť s deťmi na rôzne turnaje, nielen na Slovensko ale aj do Čiech. Tiež sme postúpili so ZŠ Vajanského na záverečný turnaj v SK lige v Tatralandii. Niektoré turnaje boli zrušené, iné odložené. Uvidíme, ako to všetko postíhame, keď už budeme môcť hrať opäť naplno," dodáva s úsmevom tréner Peter Holekši.